Joom!Fish config error: Default language is inactive!
 
Please check configuration, try to use first active language

History of village
Dnes má meniny: Ján zajtra: Tadeáš


History of village Petrovce nad Laborcom

 

Prvá správa o Petrovciach nad Laborcom je v listine kráľa Bela IV. z roku 1254 o darovaní Lesného zemanovi Gregorovi synovi Náca. V listine sa okrem iného uvádza, že chotár darovaného majetku susedil s chotárom Petroviec. Z toho je zrejmé, že dedina Petrovce s ustáleným chotárom jestvovala už pred rokom 1254.

Petrovce sa vyskytujú v písomnostiach z 13.-17. storočia pravidelne pod názvami „Petroch, Petrouch a Petrowch“, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Petrovce. Názov korení v mene Peter, pravdepodobne v mene prvého zemianskeho vlastníka príslušného majetku a zakladateľa rodiny. Zo zachovaných a známych správ sa nepodarilo presne zistiť, kedy majetok nadobudol a dokedy jeho potomkovia držali dedinu Petrovce, pravdepodobne do konca 13. prípadne začiatku 14. storočia. Vtedy ju za neznámych okolností nadobudli, resp. zabrali šľachtici z Michaloviec, ktorým dokázateľne patrila v tridsiatych rokoch 14. storočia. Majetkovou súčasťou panstva Michalovce zostali Petrovce zostali Petrovce nepretržite aj v 15. až 17. storočí.

V polovici 70. rokov 14. storočia stavali v dedine murovaný kostol, ktorý v roku 1374 ešte nebol dokončený. K dedine patrili zemepánske mlyny pri Laborci. Okolo roku 1374 tam boli dva mlyny a jeden mlyn v roku 1453 mal dva páry kameňov. Vodné mlyny tam zaiste jestvovali už v prvej polovici 14. storočia, ako aj v 16. storočí. V roku 1374 hospodárilo 13 sedliackych domácností, 9 usadlostí boli opustené.

V druhej polovici 15. a začiatkom 16. storočia sedliakov ubudlo, najmä v dôsledku odsťahovania sa. V rokoch 1567, 1570 a 1582 sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdaňovali od dvoch port. V tamojšom sídlisku stálo v roku 1600 len 8 obývaných poddanských domov, možno aj kostol a fara. Petrovce boli vtedy malou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od pol a osminy porty, v roku 1635 iba od štvrť porty.
V 17. a začiatkom 18. storočia sa obec značne vyľudnila. Po roku 1715 sa tu prisťahovalo veľa poddaných z iných, oblastí Užskej a Zemplínskej stolice. Petrovčania sa živili poľnohospodárstvom, zberom chmeľu, rybolovom na Laborci, prevážaním soli a prácou vo viniciach. V roku 1715 tu žilo 5, v roku 1720 8 poddanských domácnosti.

V minulosti veľmi významnú úlohu zohrávalo náboženstvo. Od 14. storočia v obci stál murovaný rímskokatolícky kostol zasvätený Panne Márií. Na základe kanonickej vizitácie z roku 1749 sa dozvedáme, že v Petrovciach stál rímskokatolícky kostol zasvätený Svätému Jankovi Nepomuckému. V 20. storočí rímskokatolícki postavili filiálny kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici. Minimálne od polovice 18. storočia gréckokatolícky veriaci patria pod právomoc gréckokatolíckeho farára z Topolian.

Pri prvom oficiálnom sčítaní obyvateľov v roku 1869 žilo v obci 708 obyvateľov. V nasledujúcich desaťročiach sa počet obyvateľov obce výraznejšie nezmenil. Tento trend trval až do roku 1900, kedy mala obec 718 ľudí. Po roku 1910 nasledovalo obdobie regresie, ktoré vyvrcholilo v roku 1930, kedy počet obyvateľov obce dosiahol svoje historické cenzové minimum 594 obyvateľov. Stav bol ovplyvňovaný viacerými faktormi – vysťahovalectvo za prácou, epidémie, vysoká úmrtnosť a iné. Rovnako prvá svetová vojna poznamenala stav obyvateľstva v obci. Do roku 1948 sa počet i napriek Druhej svetovej vojne zvýšil na 669. V ďalších desaťročiach vývoj počtu obyvateľov pokračoval v nastúpenom trende rapídneho zvyšovania (1961 –868, 1970 –940).

Posledné sčítanie ľud v roku 2001 tento trend potvrdilo a počet obyvateľov vzrástol na 933. V roku 2001 sa prihlásilo 758 obyvateľov k slovenskej národnosti (81,3%), 165 k rómskej (17,7%), 5 k rusínskej (0,5%), a po jednom k maďarskej, ukrajinskej a českej národnosti (0,1%), dvaja neviedli (0,2%). K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlásilo 525 (56,4%), ku gréckokatolíckemu 388 (41,6%), k pravoslávnej cirkvi 5 (0,5%), po troch k evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania, k reformovanej a k starokatolíckej cirkvi (0,2%) a jeden obyvateľ sa hlásil k náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi (0,1%). Dvaja boli bez vyznania (0,2%) a traja neuviedli (0,3%).

SYMBOLY OBCE

Erb
V červenom poli štítu nad trávnatou zelenou pažiťou dva skrížené zlaté (žlté) kľúče.
Štít
Neskorogotický

Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok nedatovaného typária je uložený v Zemplínskom archíve Boršodsko-Abovsko-Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi na písomnosti z roku 1827 (Közgyűlési iratok, Loc. 277, No. 1418). Na pečati s kruhopisom S. P. PETROCZ (Pečať obce Petrovce) sú vyobrazené dva skrížené kľúče. Toto vyobrazenie je nesporne symbolikou kľúčov sv. Petra a ide teda o hovoriace znamenie, vyjadrujúce názov obce. Vzhľadom na autentickosť a vek tohto znamenia, odporúčam, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.

Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít som zvolil pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.

Tento návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísanej pečate), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu. Pri vlastnom výtvarnom spracovaní je pritom potrebné v čo najvyššej miere zohľadniť tvar a podobu pôvodného znamenia (z popísanej pečate). Predkladaný návrh sa stane platným erbom obce Petrovce nad Laborcom po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.
Ideový návrh: Prof. PhDr. Peter Kónya, PhD.
Grafický návrh: Firma L.I.M., Prešov

Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala návrh erbu obce Petrovce nad Laborcom a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe: V červenom štíte na zelenej trávnatej pažiti zlaté skrížené kľúče.

Vlajka obce Petrovce nad Laborcom pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (3/6), červenej (2/6) a zelenej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Symboly obce Petrovce nad Laborcom sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P-201/2005.

Petrovce sa vyskytujú v písomnostiach z 13. - 17. storočia pravidelne pod názvami „Petroch, Petrouch a Petrowch“, čo bol maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Petrovce. Názov korení v mene Peter, pravdepodobne v mene prvého zemianskeho vlastníka príslušného majetku a zakladateľa rodiny. Zo zachovaných a známych správ sa nepodarilo presne zistiť, kedy majetok nadobudol a dokedy jeho potomkovia držali dedinu Petrovce, pravdepodobne do konca 13. prípadne začiatku 14. storočia. Vtedy ju za neznámych okolností nadobudli, resp. zabrali šľachtici z Michaloviec, ktorým dokázateľne patrila v tridsiatych rokoch 14. storočia. Majetkovou súčasťou panstva Michalovce zostali Petrovce zostali Petrovce nepretržite aj v 15. až 17. storočí.

V polovici 70. rokov 14. storočia stavali v dedine murovaný kostol, ktorý v roku 1374 ešte nebol dokončený. K dedine patrili zemepánske mlyny pri Laborci. Okolo roku 1374 tam boli dva mlyny a jeden mlyn v roku 1453 mal dva páry kameňov. Vodné mlyny tam zaiste jestvovali už v prvej polovici 14. storočia, ako aj v 16. storočí. V roku 1374 hospodárilo 13 sedliackych domácností, 9 usadlostí boli opustené. 

V druhej polovici 15. a začiatkom 16. storočia sedliakov ubudlo, najmä v dôsledku odsťahovania sa. V rokoch 1567, 1570 a 1582 sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdaňovali od dvoch port. V tamojšom sídlisku stálo v roku 1600 len 8 obývaných poddanských domov, možno aj kostol a fara. Petrovce boli vtedy malou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. V roku 1610 zdanili sedliakov aj želiarov spolu od pol a osminy porty, v roku 1635 iba od štvrť porty.
V 17. a začiatkom 18. storočia sa obec značne vyľudnila. Po roku 1715 sa tu prisťahovalo veľa poddaných z iných, oblastí Užskej a Zemplínskej stolice. Petrovčania sa živili poľnohospodárstvom, zberom chmeľu, rybolovom na Laborci, prevážaním soli a prácou vo viniciach. V roku 1715 tu žilo 5, v roku 1720 8 poddanských domácnosti.

V minulosti veľmi významnú úlohu zohrávalo náboženstvo. Od 14. storočia v obci stál murovaný rímskokatolícky kostol zasvätený Panne Márií. Na základe kanonickej vizitácie z roku 1749 sa dozvedáme, že v Petrovciach stál rímskokatolícky kostol zasvätený Svätému Jankovi Nepomuckému. V 20. storočí rímskokatolícki postavili filiálny kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici. Minimálne od polovice 18. storočia gréckokatolícky veriaci patria pod právomoc gréckokatolíckeho farára z Topolian.

Pri prvom oficiálnom sčítaní obyvateľov v roku 1869 žilo v obci 708 obyvateľov. V nasledujúcich desaťročiach sa počet obyvateľov obce výraznejšie nezmenil. Tento trend trval až do roku 1900, kedy mala obec 718 ľudí. Po roku 1910 nasledovalo obdobie regresie, ktoré vyvrcholilo v roku 1930, kedy počet obyvateľov obce dosiahol svoje historické cenzové minimum 594 obyvateľov. Stav bol ovplyvňovaný viacerými faktormi – vysťahovalectvo za prácou, epidémie, vysoká úmrtnosť a iné. Rovnako prvá svetová vojna poznamenala stav obyvateľstva v obci. Do roku 1948 sa počet i napriek Druhej svetovej vojne zvýšil na 669. V ďalších desaťročiach vývoj počtu obyvateľov pokračoval v nastúpenom trende rapídneho zvyšovania (1961 –868, 1970 –940). 

Posledné sčítanie ľud v roku 2001 tento trend potvrdilo a počet obyvateľov vzrástol na 933. V roku 2001 sa prihlásilo 758 obyvateľov k slovenskej národnosti (81,3%), 165 k rómskej (17,7%), 5 k rusínskej (0,5%), a po jednom k maďarskej, ukrajinskej a českej národnosti (0,1%), dvaja neviedli (0,2%). K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlásilo 525 (56,4%), ku gréckokatolíckemu 388 (41,6%), k pravoslávnej cirkvi 5 (0,5%), po troch k evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania, k reformovanej a k starokatolíckej cirkvi (0,2%) a jeden obyvateľ sa hlásil k náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi (0,1%). Dvaja boli bez vyznania (0,2%) a traja neuviedli (0,3%).

SYMBOLY OBCE

Erb
V červenom poli štítu nad trávnatou zelenou pažiťou dva skrížené zlaté (žlté) kľúče.
Štít
Neskorogotický

Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok nedatovaného typária je uložený v Zemplínskom archíve Boršodsko-Abovsko-Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi na písomnosti z roku 1827 (Közgyűlési iratok, Loc. 277, No. 1418). Na pečati s kruhopisom S. P. PETROCZ (Pečať obce Petrovce) sú vyobrazené dva skrížené kľúče. Toto vyobrazenie je nesporne symbolikou kľúčov sv. Petra a ide teda o hovoriace znamenie, vyjadrujúce názov obce. Vzhľadom na autentickosť a vek tohto znamenia, odporúčam, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.

Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít som zvolil pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.

Tento návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísanej pečate), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu. Pri vlastnom výtvarnom spracovaní je pritom potrebné v čo najvyššej miere zohľadniť tvar a podobu pôvodného znamenia (z popísanej pečate). Predkladaný návrh sa stane platným erbom obce Petrovce nad Laborcom po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.
Ideový návrh: Prof. PhDr. Peter Kónya, PhD.
Grafický návrh: Firma L.I.M., Prešov

Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala návrh erbu obce Petrovce nad Laborcom a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe: V červenom štíte na zelenej trávnatej pažiti zlaté skrížené kľúče.

Vlajka obce Petrovce nad Laborcom pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (3/6), červenej (2/6) a zelenej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Symboly obce Petrovce nad Laborcom sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P-201/2005.

Add comment


Security code
Refresh